V znamení nefritu je treťou časťou série Kronika strateného impéria od Majky Danihelovej a prináša neuveriteľné pokračovanie príbehu Magie a jej priateľov z Ametystového lesa. Už vďaka prológu je zrejmé, že však nezostaneme za hranicami Lesa a vydávame sa preskúmať doteraz nami neprebádané územie. Medzitým nám do očí bijú následky, za ktoré môžu rozhodnutia z predchádzajúcej časti, ako zničenie Lampáša či vražda Kráľovnej. Bolo milým prekvapením, keď nám autorka otvorila svet a konečne sme mohli nahliadnuť za oponu predsudkov a očakávaní, ktorú pred sebou mali aj samotné postavy. Nymfy, mesačníci, či likéni z odlišnými schopnosťami, sa striedali v zdanlivo dvoch nesúvisiacich dejových linkách, až kým neboli dokonale prepojené jedným veľmi stupídnym, sebeckým, ale aj romantickým rozhodnutím. Magie je pod krvavou prísahou, ktorú podpísala Čiernej princeznej a jej príbeh pokračuje na opačnej strane Zamatového pohoria v Meste hrdlorezov menom Wallfalle. Skrývajúc svoju pravú identitu sa zas raz pretvaruje a pokúša sa nájsť opálovú hviezdu. Nové prostredie a postavy vytvárajú jedinečnú atmosféru, celkom odlišnú od tej, ktorú poznáme z dvoch predošlých kníh. Či už Magie chce alebo nie, vytvára si okolo seba priateľov (a aj nepriateľov), ktorí ju sprevádzajú nebezpečným dobrodružstvom, z ktorého niet úniku. Rovnako vzniká aj prepojenie medzi ňou a jej dvojčaťom, takže sme mali možnosť spoznať aj Wicka a jeho krutú minulosť. Na druhej strane stojí Lia, Tori a Sky (fajn, a Pathos – prekvapujúco komický prvok v tejto knižke), ktorí navigujú deprimovaný ľud v umierajúcom Lese. Vznikajú spojenectvá, aj napriek nepochopeniam, či minulým potýčkam. Vidieť obe strany a oba pohľady na následky činov Magie zahralo presne na tú správnu notu a ukázalo, aké majú postavy hodnoty a predstavy o svete, a ako sa musia zmeniť, aby sa naň nedívali skrz ružové okuliare. Tretiu knihu v sérií som čítala o čosi dlhšie, aby som si ju vychutnala (a oddialila náhlu stratu sveta, do ktorého som sa zamilovala). Text sa, ako doposiaľ, čítal veľmi príjemne, autorkin štýl je v tejto sérií vyšperkovaný a zostáva verná hlasu hlavnej postavy. Tak ako kniha začína následkom zo zániku Lampáša, ktorý si z každého obyvateľa Lesa vzal kúsok z nich, koniec nám ukazuje, že následkom vraždy Laderny sa Magie tak ľahko nevyhne a budú ju sprevádzať na každom kroku. A teraz… Je to príbeh pre každého? V znamení nefritu je skvelým pokračovaním druhého dielu a stále spadá do kategórie YA (Young Adult), pre ktorých je ako stvorená. Odporúčam ju však pre každého, kto má rád beh na dlhú trať, spleti zápletiek, neprebádané svety a komplikované vzťahy medzi postavami, čiže také klasické fantasy – toť je pre všetkých, ktorí majú chuť ponoriť sa do hĺbok vesmíru, ktorý Majka Danihelová vytvorila, a ktorý nikdy z toho nášho sveta nezmizne (aspoň tomu chcem veriť, pretože by ho bola škoda). Tretí diel série Kronika strateného impéria ma necháva zúfalú ako po zničení Ametystového lampášu a mojou záchranou nebude žiaden rituál, ale štvrté pokračovanie. Stále máme veľa nezodpovedaných otázok, či už o výhre klanov, skutočnom tajomstve sily dvojčiat, turbulentného vzťahu medzi Magie a Skyom, a samozrejme, osud celého sveta. Ochrannú ruku nad nimi bude musieť držať celé vojsko Sudičiek a ja dúfam, že budeme všetci pri tom. P.S.: Maia dragaja Majka Danihelová, opäť ti ďakujem za to, že si tento svet vytvorila, pretože bez neho by bol ten náš neskonale ukrátený. Recenzie na ďalšie diely: Prvý diel: V znamení ametystu Druhý diel: V znamení rubína