České vydavateľstvo Epocha vydáva knihy rôznych žánrov a najnovšie k nim pribudli humoristický román Zpověď stárnoucí trosky, která má psa a detektívka Sociopat. Pracujeme na recenziách na obe knihy, ktoré nám poskytla Epocha, a už čoskoro si ich budete môcť prečítať na našom portáli. V tomto článku obe novinky predstavíme. Zpověď stárnoucí trosky, která má psa Eva Michorová, rodáčka z Kladna, pracovala v novinách a píše od polovice 90. rokov. Jej humoristický roman s názvom Zpověď stárnoucí trosky, která má psa, vyšiel len pred pár dňami – 7. augusta.Takto znie oficiálna anotácia: Hlavní hrdince Ditě Hamáčkové opilé sudičky Hněvka, Žizňava a Kvašena v den jejího narození předpověděly, že bude absolutní budižkničemu a provdá se za výstavního alkoholika z pohraničí, za katastrofální existenci. A tak se také stalo, neb – jak známo – osudu neuniknete. Neurotická Dita slaví padesáté narozeniny, což je pro ženu už sama o sobě dost velká pohroma, mimoto se ale musí vyrovnat s nečekaným dárkem od dcery – zcela nezvladatelným loveckým psem. Ten během chvilky zdemoluje již i tak neutěšený interiér jejího venkovského stavení a obrátí jí život vzhůru nohama. Přidávají se však i další svízele: Dita si vzhledem k žalostné finanční situaci zoufale hledá práci. Nachází ji v obskurním vydavatelství plném podivínských zaměstnanců. Přičteme-li k tomu manželovu vášeň pro alkohol a motorky a fakt, že dcera se zetěm prodali byt a stěhují se i s batoletem do Ditina mrňavého baráčku, nelze se divit, že hlavní hrdinka má nervy, jak se říká, v kýblu. Sociopat 21. mája vydala Epocha debut rumunsko-českej autorky D. B. Peck s názvom Sociopat.Anotácia naznačuje, že pôjde o napínavé čítanie: Přemýšleli jste někdy, jaké by to bylo nic necítit? A nejen nic necítit, ale nemít žádné morální zábrany? Nic by nebylo neproveditelné. Žádné hranice by vás nedržely na uzdě. Sociopatka Emma vypráví příběh o tom, jaké životní zkušenosti z ní udělaly někoho, kdo nedokáže cítit žádné emoce. Chodí na terapie, aby se této diagnózy zbavila, stoupá po kariérním žebříčku a obecně se jí daří dobře. Jediný mráček na obloze je Samuel. Detektiv, který si vzal do hlavy, že to právě Emma může za velké množství vražd, které se v jejím okolí odehrávají. Snaží se její vinu dokázat tak neoblomně, až se v očích všech stane doslova posedlým. Jeho manželka ho opustí, nejlepší kamarád taky, a když už si myslí, že to nemůže být horší, Emma ho zažaluje a soudy ho zbaví hodnosti. On ale ví, že má pravdu, že Emma není jen krásná žena, která má v životě velkou smůlu. Je to vrah, kterého musí za každou cenu dostat za mříže. Co vše je pro to ale ochotný udělat? Vydavateľstvo Epocha prezradilo, že sa pripravuje aj audioverzia knihy Sociopat, podrobnosti zatiaľ známe nie sú. Obe knižné novinky si môžete kúpiť v kníhkupectvách alebo v internetových obchodoch.
Továrna na skořápky – o úskaliach prehnanej aizácie
V blízkej budúcnosti stroje a aizovaná výroba nahrádzajú nielen robotníkov v továrňach, ale postupne vytláčajú ľudí aj z odbornejších pozícií. Okrem toho bola vytvorená Singularita, AI, ktorá sľubuje obrovské možnosti. V najvyšších úrovniach korporátneho manažmentu prebiehajú tvrdé boje medzi majiteľmi prosperujúcich firiem a hackerskými skupinami. Svoju úlohu zohráva aj vysoká politika, pretože sa blížia prezidentské voľby. A ktosi z pozadia poťahuje nitkami, aby dosiahol svoje vlastné ciele, ktoré môžu byť iné, než na prvý pohľad vyzerá. Jiří Čechal prišiel na knižný trh so svojím prvým príbehom odohrávajúcim sa v blízkej budúcnosti, ktorú by sme mohli pokojne zažiť. A tú budúcnosť nevykrelil práve v pastelových farbách. Založil ju na večnom mocenskom boji medzi rôznymi záujmovými skupinami a nezabudol ani na terorizmus. Autor vytvoril pútavé prostredie pre život svojich postáv. A práve tých postáv je v knihe relatívne veľa. Je tu Nikolas Diviša a jeho manželka Irina, ktorých spoločnosť vytvorila AI Singularitu; Irinin brat Aiden, z ktorého sa mal stať vodca teroristov; Hugo, chľastajúci skorumpovaný policajt; Jack, vodca Etiky, ktorý bojuje proti veľkým korporátom, a jeho kolega Tom; Alexandro Chuaréz, majiteľ obrovskej spoločnosti z agrosektoru, ktorá zavádza rozsiahlu aizáciu (inak prečo „Chuaréz“? Má sa to snáď čítať „čuaréz“? Nerozumiem tomuto českému prepisu.). Pestré postavy s rôznou minulosťou a povahou. Chválim autora, že nezabudol na ich smrteľnosť a netlačil dej do prehnaného idealizmu. Pri tejto knihe si totiž nemôžete byť istí osudmi hlavných hrdinov. Musia robiť ťažké rozhodnutia neobchádzajú ich zranenia a dostanú a aj do priameho ohrozenia života. Zároveň budú niektoré z nich musieť zmeniť spôsob uvažovania – toto bolo veľmi pekne podchytené. Dej bol tiež zaujímavý a predostrel množstvo zaujímavých morálnych otázok. Továrna na skořápky je príbeh s ohromným potenciálom a akčným dejom, bohužiaľ, veľa z toho potenciálu zabila technická stránka textu. Ten je tak strašne rozdelený na malé kúsky, že čitateľ prakticky prichádza o možnosť orientovať sa medzi postavami. Viacej hrdinov pre mňa nie je problém, ale v knihe sa striedali po dvoch-troch stranách textu – buď sa zmenil hrdina, alebo nastúpila scéna z minulosti, ktorých bolo dosť veľa. Autor napíše jednu celistvú scénu a z nejakého dôvodu ju presekne v polovici pohľadom do minulosti. V zásade to nemusí byť zlé, ale tu som mala väčšinu času veľký problém orientovať sa. Mená sa mi dlho zlievali, vždy som musela zastaviť a premýšľať, kto tá postava vlastne je, kde sme sa s ňou stretli naposledy, čo robí a akú má minulosť, aký je jej vzťah k ostatným postavám. Text si priam vyžaduje, aby boli niektoré časti pospájané do dlhších úsekov – k tomu, aby si čitateľ k postavám vybudoval vzťah a nemal v nich americký futbal, musí dostávať dlhšie úseky týkajúce sa jednotlivých hrdinov. A potom tu boli časti, ktoré si zase pýtali grafické oddelenie. Napríklad v jednej chvíli sme v televíznom štúdiu, sledujeme jednu z postáv pri interview, a zrazu sme v nasledujúcom riadku na inom mieste, v inom čase a možno aj s inou postavou. Veľmi mätúce. V knihe sa toho deje relatívne veľa na daný rozsah. Nevadilo by mi, ak by bola o pár desiatok strán dlhšia – takto mi totiž chýbala väčšia hĺbka. Autor naznačil napínavé politické intrigy a boje kto z koho, ktoré vyhrá ten chytrejší. Postava Ducha pekne zamiešala karty. Všetko sa však dialo príliš rýchlo. Nie je dobré, keď je v knihe priveľa omáčok a prázdnej vaty, no opačný extrém, kde trocha tých omáčok a zámerného spomalenia tempa chýba, tiež nie je dobrý. Každý príbeh musí mať tento aspekt prísne vybalansovaný – v Továrne mi to citeľne chýbalo. Dá sa teda povedať, že mi autorov štýl úplne nesadol. Knihu som prečítala relatívne rýchlo, ale napriek napínavému deju som si ju nedokázala patrične vychutnať. S trochou citlivých úprav v oblasti členenia textu to mohlo byť fakt dobré. Autori sa s každým novým rukopisom, vydaným či nie, zlepšujú, preto budem dúfať, že ak Jiřímu Čechalovi vyjde druhá kniha, bude text technicky ucelenejší. Potenciál na to rozhodne má. Máte radi príbehy z alternatívnej budúcnosti? Skúste aj tieto knihy:2084: Strašidelný obraz rozdelenej EurópyZákon jednoho: čo všetko dokážeme tolerovať, aby sme prežili?