Pokiaľ ste aktívny sledovateľ bookstagram scény a najmä tej, kde nájdete darkromance, určite vám neušla novinka na našich pultoch.A ak je pre vás pojem darkromance neznámy, nič sa nedeje. Tento svet vás pohltí a už nepustí. Autorky si často vyberajú tému mafie, kde sa vedia s dejom dosýtosti vyhrať.Jednou z nich je aj Leshiana Višňovská, dovolím si povedať, budúca kráľovná slovenských darkromance kníh.Aktuálne môžete nájsť v každom dobrom kníhkupectve jej prvotinu – Kráľovstvo podsvetia (viac o knihe tu). A my vám prinášame rozhovor s ňou, nech ju troška spoznáte a je vám o niečo bližšie. 1 . Odkiaľ prišla inšpirácia na tvoju darkromance Kráľovstvo podsvetia? V práci, asi ako na všetky moje príbehy (ktoré sú zatiaľ v drafte). Pustila som si na YouTube dark romance playlist a napadlo mi skusiť si tento žáner aj napísať. A tak je tu Kráľovstvo podsvetia. 2. Veľa autorov vyhľadáva konkrétne miesta, kde tvorí príbehy. Kde sa píše najlepšie tebe?Mám len jedno miesto. Doma na chodbe 😀 Pracovňu okupuje manžel. Načase nájsť si väčší dom. 3. Máš nejaký predpísací rituál?Okrem indiánskych tančekov okolo ohňa? Nie. Ale musím mať kávu alebo čaj. 4. Prečo si sa rozhodla písať práve tento žáner?Chcela som si to vyskúšať. Skromná odpoveď, ale o nič iné nešlo. 5. Aké sú nádeje a očakávania ohľadom tvojej knihy?Popravde ani neviem, zrejme žiadne. Ako sa bude Kráľovstvu dariť ukáže budúcnosť a mne neostáva nič iné, len si počkať a sledovať jeho vzostupy aj pády. 6. Máš nejakú obľúbenú postavu alebo charakter v Kráľovstve?Asi každý čaká odpoveď Kasian, ale tej sa nedočká. Môj najväčší miláčik je Amudis a tohto chlpáča sa nikdy nevzdám. 7. Ako veľmi sa líši hotová kniha od pôvodného nápadu?Okrem korekcii sa nelíši v ničom. Celý obsah ostal pôvodný tak, ako bol zaslaný do vydavateľstva, takže v ňom žiadne časti nechýbajú ani neboli pridané navyše. 8. Ktorá postava sa počas písania zmenila najviac?Tak to vôbec netuším. Nikdy si nechystám žiadne osnovy ani plány, aké by postavy mali byť a ako sa majú správať. Samy si určujú svoj smer a formujú sa. 9. Zostala nejaká scéna alebo postava rovnaká od prvého draftu?Scény sú rovnaké všetky a postavou bude určite Amudis. Vzhľadom na to, že je to pes, tak by bolo asi zvláštne očakávať od neho nejaké zmeny. 10. Kto ťa najviac podporoval počas písania?Čitateľky na platforme Wattpad, keďže len ony jediné mali možnosť sledovať Kráľovstvo počas jeho zrodu. 11. Mala si niekedy blok v písaní? Ak áno, ako sa ti podarilo prekonať ho?Pokiaľ je otázka myslená všeobecne, tak sa mi ho prekonať ešte nepodarilo. Od ukončenia druhej časti Kráľovsta – čo bolo myslím v auguste – skončilo v koši cez 30 000 slov. V podstate práve Kráľovstvo vo mne vytvorilo akúsi nedôveru voči sebe samej, poretože mám neustále pocit, že sa mu žiaden nový text nedokáže ani len priblížiť a nie ho ešte prekonať. 12. Ako dlho trvalo knihu napísať?Prvá časť sa vytvárala dva mesiace. Ak by som odratala čas strávený v práci, tak mi to zabralo len jeden mesiac. 13. Aká časť sa písala najťažšie/najľahšie?Nenávidím písanie sexuálnych scén a vytvorenie ich prvej interakcie mi trvalo takmer šesť hodín. Všetko ostatné šlo jednoducho a rýchlo. 14. Akú radu by si dala začínajúcim autorom?Sebakritika by nemala chýbať žiadnemu autorovi, nielen začínajúcemu. Pokiaľ sa na svoju prácu nedokážeme pozrieť aj kritickým okom, stratíme priestor pre sebarozvoj a ten je pri tvorbe veľmi dôležitý. A asi najlepšia rada, akú môžem dať je píšte tak, akoby to nikdy nemal čítať nikto iný. Vyhnete sa tak istému pocitu trápností a rozpakov. 15. Aký ďalší žáner by si chcela v budúcnosti písať?Kvôli plagiátorom na túto otázku neodpoviem konkrétne, ale je to niečo, čo v našich slovenských vodách ešte nevzniklo, aspoň nie tak, ako to plánujem. Prezradím len to, že sa budem musieť dostať do hlavy niekomu psychicky chorému a zvrátenému. Uvažovať ako takáto osoba bude nesmierne náročné. 16. Pre ktorú postavu z knihy by rada napísala ďalší príbeh?Samostatne pre žiadnu. Rozdeliť hlavné postavy by bolo nemožné a tie vedľajšie? Nuž, ktovie či vôbec prežijú 17. V koľkých rokoch si začala písať a čo ťa k tomu viedlo?S písaním som začala pred tromi rokmi, to som mala dvadsaťsedem. Už dlhšie som v hlave mala Tylera Moretti, jednu z mojich postáv mimo Kráľovstva podsvetia. Trávil so mnou v práci príliš dlhý čas a napokon to osud zariadil tak, že začali vznikať prvé zápisky. Teraz mám plnú obývačku imaginárnych ľudí, ktorých vidím len ja.
Jana Plauchová – Nula Kelvinov – Ja neexistujem, ty neexistuješ
Jana Plauchová je uznávanovou slovenskou sci-fi autorkou, ktorá svoj románový debut napísala už ako 22-ročná. V civilnom živote pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom, čo jej záľube v písaní dáva tie správne predpoklady na úspech. Pred pár mesiacmi nám poskytla autorka rozhovor, ktorý môžete nájsť v tomto Baškinom článku. Debut, ktorý sa vŕta v časových teóriách Nula Kelvinov je autorkin románový debut, ktorý vo svojom rukopise nesie výrazné znaky typické pre obdobie prvých rokov dospelosti. Dej je zasadený, vcelku neštandardne, v prostredí malého mesta v USA, kde sa dospievajúci David Settle pasuje s problémami kritického životného obdobia. Na Davidovi je ale niečo zvláštne. Dospieva, respektíve starne dvakrát pomalšie ako všetci ostatní. A ten dôvod sa skrýva v budúcnosti, vzdialenej päťdesiat rokov. Vcelku sympatický nápad, v ktorom sa vláda Spojených štátov rozhodla poslať do minulosti skupinku vedcov, ktorí majú zachrániť súčasnosť. Odvážny námet sa tak pohráva s alternatívnymi časovými líniami a konfrontuje ich s princípom časovej kauzality. Dôvod cesty časom je jednoduchý – v minulosti pri ňom totižto umierajú rodičia vynálezcu stroja času, ktorým je sám David Settle. A začína sa dejový kolotoč zasadený do začiatku tretieho tisícročia. Je faktom, že napísať príbeh s ťažiskom opierajúcim sa o cestovanie v čase, je extrémne náročné. Musí ho totiž podopierať nepriestrelná logika, prípadne teória, ktoré pohyby v čase definuje. Jana Plauchová sa vybrala do náročných vôd a snažila sa ísť do tých najmenších detailov. Zo začiatku všetko fičalo ako má, no s pribúdajúcimi informáciami na seba príbeh naberal aj niekoľko logických konfliktov. Ale čert to ber, je to vedecká fantastika. David Settle a jeho záchrancovia Hlavný hrdina románu, David Settle, si žije svojimi problémy dospievania. S matkou cestuje z mesta do mesta každých pár rokov, len aby na neho ľudia neukazovali prstom. Predsa len, starnúť dvakrát pomalšie je v sedemnástich rokoch vcelku do očí bijúce. Kým má David rokov tridsaťštyri, jeho spolužiaci o polovičku menej. Úlohu v tejto hre hrajú aj štyria „záchrancovia“, ktorí Davidovi aj napriek nepriazni osudu pomohli na svet. Kingsley, Haise, Browling a Conrad sledujú každý krok mladíka a snažia sa ho nasmerovať na vedeckú cestu, ktorá povedie až k zhotoveniu stroja času. Prvá polovica knihy sa nesie v pomalšom tempe, ktoré je venované Davidovi, jeho vnútornému a neskôr aj milostnému životu. Vcelku autentické opisy prvej lásky mi pripomenuli štýl Stephena Kinga posledných desaťročí – zaujímavý text, ktorý nenudí, no prerastá do veľkého rozsahu. Pravdepodobný účel autorky bol, aby si čitateľ našiel k hlavnej postave cestu a získal jej sympatie. Mnohým je tento prístup určite po chuti. Zhruba v polovici knihy nastáva kríza, ktorá narúša nielen časopriestor, ale aj samotné tempo deja. Dostávame množstvá informácií o teórii cestovania v čase, ktorý avšak neexistuje. Teória totiž definuje minulosť ako súbor koordinátov polohy jednotlivých mikročastíc priestoru (s absenciou času ako veličiny). Extrémne zaujímavý nápad, za ktorý má u mňa autorka plus, no ako som už spomínal, menej detailov je niekedy viac. Zároveň sa ponárame do detailov odboru genetiky, dozvedáme sa ako funguje DNA, prirodzený aj umelý proces oplodnenia či manipulácia s predispozíciami. Kým pri časovej teórii som zaťal zuby a čítal ďalej, pri tejto časti už musím uznať, že šlo o istú formu informačného masochizmu (povedané s úsmevom na tvári). Možno aj preto neskoršia príprava na vyvrcholenie podradila o rýchlosť nižšie. Na posledných stopäťdesiatich stranách sa príbeh naťahuje a miestami prešľapuje na mieste. Opakujúce sa filozofické úvahy a scény, ktoré viazli na logike, tomu len pridali na účinku (napr. spomienky opatrovateľky na neexistujúcu realitu alebo samotný dôvod cesty štyroch vedcov do minulosti). Netradične tiež pôsobil emočný vývoj niektorých postáv. Kým zo začiatku išlo o ukážkovú žánrovú young-adult literatúru, na konci sa mnohé postavy, okrem Davida a jeho lásky, správali pomerne účelovo. Kniha končí otvoreným záverom. Vyvrcholenie čitateľského zážitku lokalizujem zhruba do stredu románu a koniec plachtí na vlnách vysvetľovaní, odôvodňovaní a krytí si chrbta pred zákernou tetou logikou, ktoré by boli hodné hlbšej diskusie. Summa Summarum Ak by bol román zhruba o sto až dvesto strán kratší, ušetril by na repetitívnom a pre dej nedôležitom texte. Na môj ultra citlivý sci-fi vkus v ňom chýba balans medzi podávaním kvanta vedeckých informácií a zasadzovaním ich citlivo, priamo do príbehu. Román je ale napísaný v mladom veku, čo mnohé vysvetľuje. Väčšina čitateľov si neduhy určite ani nevšimne. Ide o mix populárnej young-adult so sci-fi, ktoré má svoje čaro, hlavu aj pätu. Venuje sa ľuďom a ich životom a navodzuje pocit, že príbeh a jeho vzťahová a vedecká mechanika nie je tak ďaleko od reality.