Keď skončil nemecký seriál Dark (2017 – 2020), srdce každého milovníka science fiction a cestovania v čase na dlhšiu dobu zmeravelo. Geniálna séria nasadila latku tak vysoko, že neskorší počin 1899 (2022) musel byť pre svoju enormnú komplexnosť hodený cez palubu. A tak prišiel Netflix s adaptáciou komiksu od DC Vertigo, Bodies (slovensky Telá). Dielo, ktoré by mohlo prerásť aj samé seba, no vzhľadom na okolnosti, hralo všetko na istotu. Žánrový mix Aj keď Bodies pôsobí na prvý pohľad veľmi priamočiaro, skrýva v sebe mnohé prvky, ktoré priniesli podobným seriálom úspech. Rozloženia deja na štyri časové línie, ktoré do seba zapadajú, zvýrazňujú naratív tej danej doby, ktorý je pre dejovú líniu extrémne dôležitý. Ocitáme sa v roku 1890, kde v dynamicky napredujúcom svete sledujeme počínanie detektíva Alfreda Hillingheada (Kyle Soller). Práve ten narazí na záhadu nahého tela, ktoré sa objaví z ničoho nič uprostred všedného Londýna vtedajšej doby. Vojnové obdobie v Británii, roku 1941, sleduje Charlesa Whitemana (Jacob Fortune-Lloyd), židovského detektíva, ktorý je okrem objasňovania zločinu a bombardovania hlavného mesta, vydieraný neznámymi osobami, ktoré ho nútia k ohavným činom. Prítomnosť, roku 2023 upriamuje pozornosť na inteligentnú detektívku Shaharu Hasan (Amaka Okafor), ktorá sa stretáva so záhadným podozrivým z vraždy, ktorý ju neskôr dovedie do strastiplných situácií. A zajtrajšok roku 2053 reprezentuje detektívka Iris Maplewood (Shira Haas), ktorá v zdanlivo utopistickej budúcnosti odhaľuje totožnosť ťažko zranenej osoby, ktorá sa z ničoho nič zjavila uprostred veľkomesta. Všetky časové línie do seba zapadajú a ako je už na prvý pohľad jasné, spája ich smrť a časová kauzalita. Nie je náhodou, že práve detektívi sú hlavnými postavami tejto série. Riešia totiž identickú záhadu svojej doby, ktorá v širšom meradle, nemá logické vysvetlenie. Snažia sa objasniť vraždu tej istej osoby, ktorá sa objavila v štyroch nezávislých časových momentoch. Takto umne sa stretáva klasická detektívka s žánrovým cestovaním v čase, ktoré je zahalené rúškom dusnej a napínavej atmosféry a všadeprítomnej mystérie. Časová kauzalita a paralelné svety Tým správnym lepidlom, ktoré drží celý vesmír seriálu pokope, je okrem vraždy, aj postava Eliasa Mannixa/Sira Juliana Harkera, ktorého parádne stvárnil Stephen Graham. Pár častí potrvá, kým si divák uvedomí zámer tvorcov. No práve ústredný aktér svojím tajomným vystupovaním a umným dávkovaním scén, pôsobí najpodozrivejšie. A tak sa koleso Oroborosa točí dokola a ocitáme sa v naháňačkách za spravodlivosťou, milostných a rodinných krízach a časovej slučke, z ktorej na prvý pohľad niet úniku. Musím uznať, že práve hlboký záber do všetkých hlavných postáv vyšiel dokonale. Uveril som motivácii každého jedného z nich, ich strachu z neznáma, vnútornému boju s vlastným svedomím a vedomím, no hlavne s hereckými výkonmi. Tu musím vyzdvihnúť kvalitu castingu, ktorý dopadol na výbornú. S takto skvelým mixom musím konštatovať, že aj keby logická línia seriálu nedávala zmysel, stále by si držal kvalitu extrémne vysoko. Preto sa nachvíľku vrátim k seriálu Dark, ktorý v rámci subžánru môžem považovať za dokonalé dielo. Bez štipky súcitu dal fanúšikom ťažšieho sci-fi práve to, čo chcú. Bodies ide po rovnakej cestičke, no miestami si hľadá skratky, ktoré menej pozornému divákovi ujdú, no mňa jemne šteklili na kútikoch úst. Tam kde sa očakáva podrobné sledovanie zákona časovej kauzality, máme z 90% ukážkovú prácu scenáru a réžie. Najkritickejším momentom každého diela je však záver. Posledná scéna, posledná časť, alebo posledná vrstva, ktorá vypustí do človeka tú správnu myšlienku. U Bodies však záver kvalitatívne zaostal za zvyškom. Niežeby sa mi nepáčil, to vôbec. Od komerčného seriálu som nič iné ani nečakal. No práve hra na zachovanie fyzikálnych princípov, ktoré sa ohýbajú podľa ľubovôle, mi v poslednej časti prišla proti srsti. Veď aj, kto by uveril zásahu z minulosti, ktorý sa priamo (a ešte s omeškaným nástupom) prejaví v zmene prebiehajúcej reality na obrazovke? Pre mňa silno neuveriteľné a silené. Pre iných dojímavé a rozuzľujúce. Summa Summarum Každopádne, Bodies je tým svetlejším momentom tvorby na Netflixe. V rámci science fiction dokonca možno jedno z najpodarenejších diel, ktoré som za posledné roky videl. Má svoje muchy, ale hlavne baví. Aj napriek tomu, že nejde o jednoduchý seriál, dáva dôraz na myšlienkový dojazd a vysvetlenie takmer všetkých kauzalít v tej pravej miere. Nevysvetľuje viac, ako potrebujete vedieť. Ukazuje presne to, čím ľudia boli, sú a vždy budú. Za toto všetko musím len spokojne pokývať hlavou. 8/10