Kto je naznámejším popularizátorom vedy na svete? Najčastejšia odpoveď by bola pravdepodobne Stephen Hawking, ktorý vo svojich knihách objasňuje záhady vesmíru v reči zrozumiteľnej pre bežného človeka (ak vás zaujíma, ktoré sú zaujímavé knihy o vesmíre, prečítajte si náš článok). Vesmír však nie je jediná oblasť, ktorú sa uznávaní vedci snažia priblížiť ľuďom; jednou z najobľúbenejších oblastí vedy je rozhodne príroda a ľudské telo. Pre jej popularizáciu spravil veľa aj oxfordský profesor Richard Dawkins (narodený v roku 1941 v Nairobi). Profesor Richard Dawkins je britský zoológ, evolučný biológ a spisovateľ. Je známy predovšetkým vďaka svojim knihám The Selfish Gene (1976) a The Extended Phenotype (1982), v ktorých sa zaoberá témou evolúcie a prežitia druhov. Pre zaujímavosť, práve v knihe The Selfish Gene Dawkins predstavil pojem „meme“, ktorý z vedeckého hľadiska znamená myšlienku, správanie alebo štýl, ktorý sa šíri prostredníctvom imitácie od osoby k osobe, v rámci kultúry, a často má symbolický význam týkajúci sa vybraného fenoménu alebo témy. Takže sa dá povedať, že internetové meme, ktoré dnes tak hojne využívame, sú evolučnou mutáciou pôvodného pojmu. Richard Dawkins viackrát spolupracoval aj s BBC na dokumentárnych filmoch – prvýkrát v roku 1986, kedy vyšiel dokument Nice Guys Finish First, ktorý rozoberal témy ako sebectvo vs. spolupráca a hypotézu, že evolúcia často uprednostňuje kooperatívne správanie. Nasledovali ďalšie dokumenty s odkazmi na profesorovu prácu a publikácie, v ktorých sám vystupoval: O popularite profesora Dawkinsa vypovedá aj to, že sa zjavil v jednej epizóde seriálu Doctor Who – konkrétne v 12. epizóde štvrtej série – The Stolen Earth. V seriáli hral sám seba a jeho hlas zaznel dokonca aj v Simpsonovcoch – v epizóde Black Eyed, Please (séria 24, epizóda 15). Nedovi Flandersovi sa sníva o pekle a Richard Dawkins nahovoril démonickú verziu samého seba. Len pred niekoľkými týždňami vyšiel na slovensku preklad jeho knihy Na krídlach: Ako evolúcia a dizajn prekonali gravitáciu (dostupné napríklad tu). V knihe skúma všetky aspekty letu, zvieracieho, ľudského i mechanického vrátane fascinujúcich letov, ktorých je schopná naša myseľ prostredníctvom predstavivosti. Knihu preložila a ilustrovala Janka Lenzová a rozhovor s ňou vám prinesieme v najbližších dňoch.