Zpívej, jako by tě nikdo neslyšel – Vanessa Jones (knižná recenzia) Podstatným rysem zpívání je to, že ho doprovázejí neuvěřitelně silné emoce.Je tak nějak nemožné zpívat a přitom do toho nevložit ani malý kousek sebe samé, neodkrýt se. (str. 248) Každé dieťa na svete dostane otázku: „Kým chceš byť v živote?“ a keďže deti ešte dokážu snívať, častá odpoveď je astronaut, herec, tanečník a spevák. Pre niekoho nedosiahnuteľná ilúzia či bláznivý sen, no existujú ľudia, ktorým sa takýto život stane skutočnosťou. Dokonca aj samotná autorka má s umením skúsenosti, no nepodarilo sa mi toho viac vypátrať. A teraz späť ku knižke! Aj keď sa samotná kniha volá SING! v angličtine, doslova spievaj!, čitateľ spozná nielen hudobné prostredie, ale aj zákulisie moderného tanca, hodiny baletu, muzikálneho divadla a aké ľahké (aspoň pre hlavnú postavu) je napísať text piesne, a to celé v budove Dukeovej akadémie umenia. Všetky tieto a ďalšie zaujímavé chvíle sú obalené do pútavého príbehu mladého dievčaťa s ťažobou na duši, poblázneným srdcom a obdivuhodnou silou. Aj keď si často vraví opak, čitateľ cíti zo stránok, že sa postaví do tváre nepríjemnostiam a snaží sa ich prekonať. Môj začiatok s Nettie nezanechal príjemný pocit, no časom a čítaním som si hlavnú hrdinku obľúbila. Dokáže sa baviť a navonok pôsobí ako obyčajné zamilované dospelé dievča a vo vnútri drieme spevácky talent, ktorý nemá šancu byť vypočutý. Prečo? Dve straty, slávna tanečnica a milovaný hlas, ju poznačia a robia zo života peklo. Najprv mamu nenávidí za tajomstvá, potom ju obraňuje pred krutými slovami učiteľky, obviňuje seba, že nedokáže spievať, len aby neskôr každému dokázala pravý opak. Po prečítaní knižky som sa dozvedela tri dôležité veci o Nettie: 1) je špeciálna, má nadanie na spev, 2) je zamilovaná do cool chalana, 3) nemá vysokú toleranciu alkoholu. To je všetko. Naozaj. Po vyše 350-tich stranách som sa toho viac o nej nedočítala, nehovoriac o vedľajších postavách. A toto nie je príbeh rozprávaný pomocou postáv, je to klasický YA príbeh so všetkými známymi a typickými trópmi. Je to problém? Áno aj nie. Už od prvej strany mi bolo jasné, aký príbeh mám očakávať a v tomto smere ma nesklamal. Celý dej pôsobí ako detailný opis muzikálu, ktorých sa aj v knižke spomína neúrekom (bohužiaľ, tento žáner filmov nepozerám). Je predvídateľný, plný romantiky a bláznivých nápadov jej kamarátov, zamotanej lásky a silnej konkurencie. Na druhej strane, postavy nemajú žiadny charakter, veď to som vám už vysvetlila vyššie. Jade s Natashou sú typické nepriateľky a snažia sa Nettie poraziť a uškodiť jej za každú cenu, no nikde sa nedočítate, prečo to robia. Lebo niekto musí byť ten zlý. Kamaráti Alec a Kiki sú naozaj zlatí, každému prajem, aby mal vo svojom živote takých skvelých priateľov, aj keď ten alkohol tam naozaj nemusel tiecť stránkami tak často, no tiež mi tam chýbalo nejaké pozadie. A nakoniec objekt lásky. Fletch je skvelý chalan, páčilo sa mi, ako autorka prepojila ich životy a minulosť, aby neboli sami. Tiež mu chýbala nejaká tá osobnosť, čo však vynahradil šarmom. Úprimne, mne to takto stačilo, no som určite len jedna z mála, ktoré sú takto spokojné. V knihe sa nachádza viacero zaujímavých tém, ku ktorým sa chcem osobitne vyjadriť. Dukeova akadémia umení V prvom rade vám musím povedať, že nemám za sebou žiadnu hudobnú minulosť či inú tvorivú okrem písania, ale to sem teraz nepatrí. Nikdy som nechodila na zušku (základná umelecká škola), neviem hrať na žiadny hudobný nástroj, moje tancovanie pripomína skôr mávanie listov vo vetre a spievam falošne a len vtedy, keď som doma sama. Uf, to bolo priznanie! Nemôžem preto objektívne hodnotiť túto stránku knižky, no aj mne ako bežnému človeku prišlo, že celý život na akadémii je opísaný nerealisticky. Po prečítaní niekoľkých iných recenzií na Goodreads som sa dozvedela, že je to úplne nereálne. Časté žúrky, alkohol tečie potokom, čas na záľuby okrem umenia, dokonca ani tá rivalita nie je skutočne agresívna. Mňa to však nijak neovplyvnilo a čítanie som si užila. Je to však malá rada pre tých, ktorí očakávajú príbeh z reálneho prostredia. Budete sklamaní. Čo však bolo krásne a smutne opísané, boli časti, kde sa postavy snažia byť dokonalí. Začína to nástupom do akadémie, kde im riaditeľka nariadi, aby vždy pôsobili a vyzerali čo najlepšie, až po koniec knihy, kde Kiki skoro vôbec neje a chce schudnúť, aj keď je už útla ako prútik. Táto pasáž textu to dokonale vystihuje: Polovina akademie hladoví.Zdá se, že tady je to uznávaný způsob,jak se k sobě chovat. Nenávidět se a hladovět. (str. 265) Na koniec len spomeniem moje filmové odporúčanie na túto tému: Black Swan (Čierna labuť) z 2010. Príbeh sa točí okolo mladého dievčaťa na podobnej akadémii, akú navštevuje Nettie len s tým rozdielom, že Nina tancuje balet. Ako Kiki, tak aj Nina sa stáva obeťou dokonalosti, čo je však vo filme grafickejšie a silnejšie. Radšej nepozerajte v noci, no i tak budete mať zimomriavky. ja nie som ako ostatné dievčatá K tomuto som sa už vyjadrovala, tak iba stručne. Mnoho autorov a autoriek využíva tento stereotyp pri písaní, čo je podľa mňa obrovská škoda. Každý v akadémii je presvedčený, že má Nettie dokonalý hlas na spievanie a pritom ju nikto nepočul spievať. Napriek tomu ju nevylúčia a celý rok navštevuje hodiny bez toho, aby vydala zo seba tónu. Samozrejme, počas knižky sa to zlepšuje a hlas sa jej vracia, takže to nie je tak bezútešné, ako som spočiatku opísala. Vďaka tomu si Nettie myslí, že ju prijali do školy iba vďaka sláve jej mamky. Tento zvrat, chybné presvedčenie, sa mi páčil, no noazaj mi liezlo na nervy každú chvíľu čítať o tom, aký má neskutočný talent. Jednoducho z nej autorka mohla urobiť „obyčajné“ dievča a tak by mi bola sympatickejšia a pôsobila ľudskejšie. Ale pokiaľ to bol spôsob poukázať na vyvyšovanie celebrít, gratulujem, stala sa nedosiahnuteľnou. romantická linka, kde je Fletch na zjedenie Možno viete, možno nie, ale ja nie som milovníkom romantických príbehov. Nedokážem oceniť sladké slová, prejavy lásky a romantické gestá a táto kniha je hotové klišé. Napriek tomu musím uznať, že sa mi okrem predstavenia rôznych umení páčila najviac. Od časti, kde sa prvýkrát stretli v knižnici až po finálne ukončenie bozkom v daždi, hotová dokonalosť. Samozrejme, aj tento prvok je nehorázne nereálny, no nie je o tom práve láska? Snažiť sa prekonať sám seba a vytvoriť raj na zemi, splniť všetky nesplniteľné sny? Tak či onak, nemám žiadne výhrady, naozaj som si
Vyšlo prvé číslo hororového fanzinu Mort
Kvalitného čítania nikdy nie je dosť, a preto táto správa poteší hlavne fanúšikov a autorov hororov – v Česku v prvej polovici januára vyšlo prvé číslo hororového fanzinu Mort. Časopis na svojich 48 stranách ponúka množstvo zaujímavého obsahu: To samozrejme nie je všetko, takže ak ste zvedaví, čo ešte prvý diel obsahuje, môžete si ho objednať v e-shopoch Golden Dog alebo Carcosa. Dostupný bude aj na festivaloch a conoch – napr. Nigror v Brne (25.2.), v marci na knižnom festivale v Ostrave alebo v máji v Prahe počas festivalu Svět knihy. Šéfredaktorom fanzinu Mort je Honza Vojtíšek, ktorý už má s vydávaním časopisu bohaté skúsenosti (bol šéfredaktorom elektronického magazínu Howard), a poviedku od neho nájdete napríklad aj v antológii Na hroby, prípadne hoďte očkom aj na jeho knihy Kazatel a Ďáblův hřbet, ktorá vznikla v spolupráci s Ivanom Kučerom a vyšla len nedávno (a je dostupná napr. tu). „Mort je návrat do mého punkového undergroundu, kdy jsem v 90. a 00. letech přesně tímto stylem vydával nejeden fanzin. Čistá fyzická práce přepisování, trhání, stříhání, vytváření vhodných podkladů, kopírování a skládání. Ale hlavně radost. Mort je kus mně samotného,“ prezradil nám Honza Vojtíšek. Ďakujeme Honzovi Vojtíškovi za fotografie a želáme mu, aby ho táto práca dlho bavila a aby mal časopis veľa priaznivcov.