Pripravila som si pre vás nový príbeh. Dúfam, že sa vám bude páčiť a prajem vám všetkým príjemné čítanie. Bolo ráno, oblohu zatemnili mraky a dážď surovo búchal na okná domov. Isabelle pomaly vstala z postele, keď začula hlasný hrmot a mala šťastie, inak by zaspala do práce. „A zase do práce.“- pomyslela si. Isabelle pracovala v obrovskom kníhkupectve, pretože knihy milovala. Isabelle Cross bola mladé, 25 ročné dievča, ktoré snívalo o perfektnom partnerovi a to bol dôvod, prečo je stále sama. „Hej, Isabelle. Prídeš neskoro do práce.“- zvolala jej mama. Jej to už liezlo na nervy, ako ju matka stále z niečoho vyhrešila. „Ja viem, nepripomínaj mi to stále, som predsa dospelá!“- hnevala sa. Najradšej by bývala sama, no ešte nemala našetrené toľko, aby jej to stačilo ku samostatnosti. „Mala si ísť študovať niečo, čo by ťa viac uživilo…“- reagovala jej matka, keď počula, ako si Isabelle dudrala popod nos o tom, ako chce bývať sama. Na matkinu poznámku však už nereagovala, pretože vyšla z domu. Rozhodla sa, že dnes pôjde pešo, keďže milovala aj dážď. Dalo sa pri ňom premýšľať a to ona dnes potrebovala. Zrazu jej zazvonil mobil. „Haló sestrička, zabudla si si doma niečo.“- v mobile sa ozval hlas jej sestry, Nicole. Isabelle si doma zabudla kľúče od vchodu kníhkupectva a tak okamžite vybehla naspäť domov. V kníhkupectve odbilo osem hodín a Isabelle stihla otvoriť tesne, ale načas obchod. Zrazu jej znovu zazvonil mobil, tento krát to bola jej mama. „Zabudla si si doma obed.“- pripomenula jej. „To nič, niečo si objednám.“- odpovedala jej a zložila, pretože tu mala prvého klientka. „Želáte si?“- ozvala sa k nemu, keď videla, ako niečo hľadá. „Och, prepáčte. Hľadám knihu o starovekých jazykoch. Mal som ju doma, ale niekam zmizla. “- odpovedal jej klient. „Knihy s touto tématikou sú úplne vzadu. To hneď nájdete.“- s úsmevom mu poradila. Po niekoľkých minútak knihu našiel a vrátil sa ku Isabelle, aby za knihu zaplatil. „Vidím, že ste tu nová, slečna. Môžem sa opýtať na vaše meno?“- ozval sa ku nej, keď jej dával peniaze. „Vpohode, som Isabelle, a vy?“- opýtala sa ho. Bol mladý a pekný, a páčil sa jej. „Som Dean, Dean Winchester.“- prezradil jej svoje meno. „Mimochodom, tykajme si. Nenávidím formality.“- povedal s úsmevom. „Samozrejme, Dean.“- Isabelle sa usmiala a hneď mala lepší deň. Dean rýchlo odišiel a niekoľko krát sa na Isabelle ešte pozrel. Akonáhle vyšiel z obchodu, Isabelle si vybrala svoju obľúbenú knihu a začala si čítať. Zákazníci začali chodiť a Isabelle iba sledovala, kedy niekto príde zaplatiť, ale knihu si stále čítala. Prešla polka dňa a zrazu sa pri jej pulte objavil zákazník. „Môžem sa opýtať ohľadom kníh o mágií? Ráno tu bol môj brat, no zabudol kúpiť aj túto knihu. Mnoho kníh nám zmizlo, takže doplňujeme zásoby.“- povedal. „Takže vy ste Deanov brat?“- opýtala sa ho. „Áno, takže hádam, že ste sa už zoznámili.“- usmial sa. „Mimochodom, som Sam Winchester a kľudne mi tykaj.“- dodal. „Som Isabelle, teší ma Sam.“- Isabelle sa potešila ešte viac. Spoznať bratov v jeden deň, a ešte k tomu pekných, to bolo šťastie. „Knihy s takou tématikou sú úplne vzadu.“- prezradila mu a čakala, kedy ju nájde. Po niekoľkých minútach ju aj našiel a taktiež zaplatil a rýchlo odišiel. Nastal večer, ale Isabelle musela ešte hodinu ostať v obchode a tak si pustila hudbu a pri hudbe čítala. Keďže bol večer, začala čítať horor. „Nemala by si večer čítať horor, keď ideš domov a ešte k tomu pešky.“- ozval sa majiteľ s úsmevom, volá sa Thomas. „Ja sa nebojím, nič sa mi nestane.“- Isabelle sa zľakla, no usmievala sa. „Onedlho ti končí smena, máš všetko hotové?“- opýtal sa. „Samozrejme, poupratovala som tu po zákazníkoch, peniaze mám prepočítané a už len čakám na teba a koniec mojej smeny.“- spokojne otvorila pokladňu a dala mu všetky peniaze, ktoré dnes získala od klientov. „Som rád, že tu pracuješ práve ty, na teba je spoľahnutie.“- pochválil ju. Dážď ustál a Isabelle sa pozrela von z okna. „Nechceš, aby som ťa odviezol domov?“- opýtal sa jej. „Nie, to je v poriadku, ja sa radšej prejdem.“- odmietla odvoz, chcela si vychutnať večernú prechádzku. „No ako chceš, ale nabudúce ťa už vezmem.“- jemne sa na ňu usmial a odišiel aj s peniazmi. Keď sa Isabelle pozrela na hodinky, zistila, že nadišiel čas obchod zavrieť. Isabelle nakoniec obchod zavrela a mohla ísť v pokoji domov.