♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 12) „Mám pre teba novinku, Lillith!“- zvolal Komui, keď vošiel do jej izby. „Čo robíš v mojej izbe?!“- Lillith sa ho zľakla. „Prepáč, že som ti tu vtrhol, ale musím ti oznámiť, že dnes odchádzaš na misiu spolu s Allenom a Lavim.“- povedal a rýchlo utiekol preč. „Hej!! A kde ideme?!“- zvolala na neho z dverí. „Och zabudol som! Idete do Španielska!“- zvolal Komui a zmizol. Lillith čakala pred sídlom na ostatných a bola nervózna. „Tu sme!“- zvolal Allen s úsmevom. „Prepáč nám to meškanie.“- Lavi ju objal a pobozkal. Nemohla sa na nich dlho hnevať. „Tak už poďme, už sa neviem dočkať.“. Lillith sa na svoju prvú misiu veľmi tešila a nevedela sa dočkať. Vošli do vlaku a usadili sa. „O čo sa vlastne jedná?“- Lillith to ticho hneď prerušila. „Jedná sa o nevinnosť. Celkom isto sa nachádza tam, presnejšie v meste Valencia. Mimochodom, ešte sa nepoznáme. Moje meno je Thierry.“- ozval sa hľadač. „Teší ma, som Lillith.“- usmiala sa na hľadača. Po niekoľkých hodinách strávených vo vlaku a na lodi konečne dorazili do ich cieľového miesta. „A sme tu, Valencia!“- Lillith sa potešila a vyletela von z lode. „Čo sa jej stalo?“- všetci sa čudovali. „Čo sa mi stalo?! Veď je to mesto plné histórie! Toto mesto založili Rímania v roku 138 pred Kristom, neskôr tu vládli Vizigóti a Arabi, a v roku 1238 toto mesto dobili kresťania. V 15. storočí tu postavili prvú nemocnicu pre mentálne postihnutých v Európe! A po ďalšie, Valencia má štyri univerzity a jednu z nich v roku 1501 založil pápež Alexander VI. Volá sa Valencíjska univerzita a je to najstaršia univerzita vo Valencií.“- dopovedala im a oni len žasli. „No čo tak pozeráte? Milujem hostóriu.“- dodala spokojne. Po čase strávenom v meste sa ubytovali v penzióne. Lillith si konečne mohla ľahnúť na postel. „Toto je výborný darček k narodeninám.“- pomyslela si s úsmevom. Zrazu jej niekto zaklopal na dvere, bol to Allen s Lavim. „Všetko najlepšie k narodeninám, Lillith.“- Lavi a Allen zvolali, keď vošli do jej izby. Lavi držal v rukách tortu a sadol si ku Lillith. „Želaj si niečo.“- usmial sa na ňu. Napokon si niečo zaželala a sfúkla sviečky. „Ďakujem vám obom..“- usmiala sa. Všetci sa pustili do torty a nič z nej napokon neostalo. „Chcel som ti niečo dať a dobre viem, že miluješ knihy.“- Lavi jej do rúk dal knihu. „To je.. Titus Andronicus od Shakespeara! Túto knihu som ešte nečítala! Ďakujem Lavi!“- potešila sa a silno ho objala. „Mali by sme už ísť spať, inak zajtra nebudeme vládať.“- vstal a s Allenom odišiel, aby si Lillith oddýchla. Ona ale nevedela zaspať a tak vyšla z izby zistiť, či už každý zaspal. Keď zbadala, že si Lavi nezamkol dvere do izby, vošla dnu. „Lavi, spíš?“- zašepkala, no v posteli nebol. Vošla ďalej do izby a zbadala, že kúpeľna je polootvorená. Z kúpeľne vychádzal spev. Lillith bola zvedavá a pozrela sa dnu. Zrazu zbadala Laviho a začervenala sa. Bol úplne nahý a Lillith sa nevedela vynadívať, nikdy v živote nevidela nahého chlapa. Napokon od dverí ustúpila a oprela sa o stenu. „Nemala som to vidieť…“- zatriasli sa jej nohy a snažila sa výjsť z jeho izby, aby ju tam nezbadal. Nevedela na ten pohľad zabudnúť a rýchlo sa rozbehla do svojej izby. Rýchlo si dala studenú sprchu, aby sa trochu spamätala a ľahla si do postele, no zaspať nemohla. Nastalo ráno, Lavi Lillith nevedel poriadne zobudiť. „Nebuďte ma nikto, som… unavená..“- dudrala unavene. „Že ty si nespala celú noc.“- Lavi sa zasmial a snažil sa ju zobudiť a ani nevedel, že to všetko zapríčinil práve on.