♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 8) Lillith si stále prezerala okolie a nemohla uveriť, že pochádza z práve tohto obdobia. „Úžasné, nádherné…“- pomyslela si Lillith. Lavi za ňou chodil, pre prípad keby sa znovu niečo udialo. „Neutekaj toľko, Lillith. Knieža by sa mohol vrátiť..“- Lavi na ňu zvolal. „Na dnes to stačí, ale budeš mi to tu musieť ukázať zajtra.“- Lillith bola natešená a Lavi ju ešte takto nikdy nevidel. Napokon sa všetci dostali do sídla Čierného radu. Lillith si to sídlo prezerala a tak isto si prezerala aj ľudí, ktorí tam žili. „Tak ty si Lillith?“- zrazu sa tam zjavil Kanda a prezeral si ju. „Á-Áno som..“- Lillith si nevšimla, kedy prišiel a zľakla sa ho. „A ty si?“- opýtala sa. „Som Yuu Kanda, ale volaj ma len Kanda…“- povedal jej slušne a odišiel. „Ku mne sa tak pekne nikdy nechoval!“- Lavi závidel. „Asi preto, že je to dievča…“- zahundral Bookman a Allen sa zasmial. „Ahoj, ja som Lenalee!“- pribehla ku nej a pritiahla si ju ku sebe. „Ja som…“- nedopovedala, lebo Lenalee ju predbehla. „Lillith.. Viem, že sa tak voláš.“- potešila sa a viedla ju, aby jej ukázala jej izbu. „Toto je tvoja izba.“- ukázala jej ju a bola dosť veľká. „Je krásna…“- šepla a vošla do nej. Nakoniec si ľahla na posteľ. „Je to tu krásne….“- šepla a zrazu sa tam objavil nízsky chlapík. „Ahoj, som Johnny a priniesol som tvoje kufre…“- prezeral si ich, lebo ešte také nevidel. „Nemusel si mi ich priniesť. Majú totiž kolieska, tak by som si ich vzala sama. A mimochodom, som Lillith.“- usmiala sa na neho. Johnny sa začervenal a rýchlo odišiel. Lillith si odložila veci do skrine a svoje knihy si dala do poličiek. Chcela si to tu spríjemniť a tak si do izby dala aj kvety, ktoré si bola nazbierať v okolí. Hneď sa jej to viac páčilo a tak si spokojne ľahla na posteľ. Zrazu jej niekto zaklopal na dvere. „Vojdite…“- zvolala a do izby vošiel Lavi. „Ach, to si ty.“- usmiala sa na neho. Lavi sa začervenal a prišiel ku nej. „Kľudne si sadni.“- zasmiala sa a obaja si k sebe sadli. Lavi sa strašne červenal a Lillith si to všimla, ale radšej nič nepovedala, ešte by jej možno ušiel. „Deje sa niečo?“- opýtala sa. „Nie… len…. Tak dlho sme ťa hľadali..“- Lavi sa jemne usmial. „Až sme ťa našli, ale bola si tak ďaleko..“- šepol. Lillith to nechápala a Lavi sa zrazu postavil a odišiel a toto nechápala ešte viac. Lillith sa napokon rozhodla ísť spať, keďže bolo neskoro. Keď nastalo ráno, Lillith vstala a pobrala sa na raňajky. Keď vošla do jedálne, zrazu zbadala nadpis „Vitajte doma.“- tým ju a Michaela vítali a začala sa oslava. Lillith si to užívala a sledovala ostatních, no nikde nevidela Laviho a tak prišla za Komuim. „Neviete, kde je Lavi?“- opýtala sa. „Za prvé: tykaj mi a za druhé: nevidel som ho. Mala by si ho ísť pohľadať.“- Komui sa záhadne usmial. Lillith ho poslúchla a išla Laviho hľadať. Predsalen bol jej najlepším priateľom a odzačiatku jej pomáhal. Hľadala ho po celom sídle, ale akosi ho nevedela najsť. Zrazu počula hlasy a išla za nimi, keď videla že je tam Lavi a s ním aj Allen, skryla sa za stenu. „Páči sa mi, ale neviem ako jej to mám povedať a neviem, či aj ona cíti ku mne to, čo ja.“- bolo počuť, že je Lavi nešťastný. „Hmmm…. takže je do niekoho zamilovaný.“- povzdychla si. „Myslela som, že je voľný..“- pomyslela si a nakoniec vošla do miestnosti, kde boli oni. „Ahojte, chlapci.“- usmievala sa. „Lillith!“- Lavi sa zľakol a Allen sa usmial. „Počula som hlasy a tak som išla za nimi.“- sadla si k nim. „Vieš, že nesmieš počúvať cudzie rozhovory?!“- Lavi bol nervózny. „J-Ja som nič nepočúvala… L-Len teraz som tu prišla…“- Lillith sa ho zľakla a radšej odišla. „Ty si naozaj idiot…“- Allen si povzdychol. Lavi sa chytil za hlavu a utekal za Lillith a napokon ju aj zastavil. „P-Pusti ma!“- Lillith sa ho trochu bála. „Prepáč mi, Lillith..“- zrazu ju objal. Lillith sa v jeho objatí upokojila a opätovala mu to. Lavi sa červenal a bol šťastný, že ho neodstrčila.