Demon world Stratená minulosť   Všetko to začalo nocou, kedy jeden zo synov kráľovskej krvi Raizen dovŕšil 15 rokov. Mestom sa ozývali piesne a smiech. Z lámp na uliciach šľahali neobyčajné zelené plamene, ktoré svojím zeleným svetlom osvetľovali ulice a oblohu. Vzduchom sa niesla vôňa rôznych dobrôt z okolitých stánkov preplnených jedlom. Obyvatelia mesta sa veselo prechádzali, rozprávali sa a ochutnávali ponúkané jedlá. Iba Raizen mal zlú náladu. Neznášal takéto udalosti. Vyhýbal sa, dá sa povedať všetkým živím bytostiam a bol neobyčajne chladný. Sedel na okenici v jednej z hradných veží a díval sa nepríjemným chladným zrakom na mesto. ,,Tak už je to tu” pomyslel si a vzdychol. V tom do komnaty vtrhla jeho mladšia sestra. ,,Raizen! Všetci v hrade ťa hľadajú!” povedala naštvaným tónom, ,,Viem, že tieto oslavy nemáš rád ale predsa sa jedná o tvoje narodeniny” pokračovala a podišla k oknu. Raizen sa otočil, akoby si ju len teraz všimol. ,,Yuki, čo tu robíš? Nemala by si byť na oslave?” Zarazila sa. Poznala dobre svojho brata a vedela, že vie byť až nepríjemne arogantný, keď má zlú náladu. ,,To platí aj pre teba!“ odpovedala a oprela sa o stenu pri okne. ,,Ide o tvoje narodeniny.“ pokračovala teraz už nie však naštvaným ale skôr ustarosteným tónom. Pozrel sa na ňu. Mala na sebe biele šaty s krátkou jemnou sukňou, po ktorých boli rôznymi drahokamami červenej farby zvýraznené obrysy. Vo svojich bielych vlasoch mala sponu, taktiež červenej farby pripomínajúcu kvet z čerešne. Na krku mala náhrdelník z perál a v strede neho veľký červený krištáľ. Pousmial sa. ,,Tie šaty ti pristanú.” povedal nečakane prívetivým tónom. Trhla sa a pozrela sa na neho. ,,Mno asi nemám na výber, keď už si ma našla.” povedal a zoskočil z okenice. ,,Nenecháme hostí čakať”. Pousmial sa a ponúkol sa ako doprovod. Yuki ešte stále v šoku sa ho chytila. Keď zišli po schodoch a prešli cez chodbu, dostali sa ku obrovským zlatohnedým dverám, pri ktorých ako sochy stáli vojaci z hradnej stráže. Raizen si až teraz uvedomil, že ho Yuki drží stále silnejšie. ,,Neboj sa” povedal a pousmial sa ,,zhlboka sa nadýchni a upokoj sa.” Dobre vedel, že toto je po prvýkrát, kedy Yuki uvidí ako vyzerá sála za tými dverami. Pozrela sa na neho celá bledá a strašne nervózna. Pousmial sa ako je to jeho zvykom, keď sa ju snaží upokojiť. Vojaci strážiaci pred dverami, akoby tušili, že je správna príležitosť, sa uklonili a otvorili im dvere. Schádzali po schodoch dovnútra. Sála bola preplnená. Všade po sále sa prechádzali vážení úradníci, vládcovia iných krajín, generáli ale aj rôzny ďalší hostia, samozrejme všetci v doprovode pekných mladých žien. Keď zišli posledným schodom, v sále vládlo mŕtvolné ticho. Yuki si až teraz uvedomila ako je Raizen oblečený. Mal na sebe staré čierne nohavice, ktoré boli na kolenách silno potrhané, bielu košeľu prekrýval zaprášený už postarší kabát, ktorý vyzeral, akoby prežil útok medveďa a za jeho čiernymi vlasmi trčala rukoväť, ktorá vyzerala, akoby ju vyrobil kováč s obrnou. Jediný šperk, ktorý mal na sebe, bol jeho železný prsteň, na ktorom mal vyrytú hlavu minotaura. Yuki zbledla ešte viac. ,,Prosím nenechajte sa rušiť.” zvolal Raizen a opäť sa pousmial. Hostia stále v údive sa opäť pustili do vášnivých diskusií. Raizen si vydýchol a mrkol na Yuki. Tá sa nadýchla a usmiala sa alebo sa o to pokúšala. ,,Bráško!“ zvolal akýsi detský hlas. ,,Do riti!” pomyslel si Raizen a akoby z ničoho nič sa pred ním z davu vyrútil jeho o tri roky mladší brat Iggy. Mal na sebe čiernobiele nohavice a tej istej farby kabát, výzorovo sa podobal tomu, aký mal Raizen len nebol taký doničený a namiesto roztrhaných a poničených častí sa mu ligotali rôzne strieborné a zlaté ozdoby. Vlasy mal čierne dozadu ulízané ako to mal vo zvyku. Na ruke sa mu ligotal strieborný prsteň s rytinou draka prebodnutého mečom. ,,Čo po mne chceš?” Raizen sa na neho díval pohľadom tak chladným, že asi dúfal, že ho tým zamrazí. Iggy vedel prečo sa k nemu takto správa. V minulosti mu totiž ukradol magický meč ich rodiny a aby toho nebolo málo, tak mu ho ich otec nechal. Od tej doby Raizen Iggyho neznášal a snažil sa mu vyhýbať ako sa len dalo. Iggy sa tváril, akoby bol radosťou bez seba že ho vidí po takom dlhom čase. ,,Otec ťa volá.” Raizen zbledol a nachvíľu si tým vymenil pozície s Yuki. Tá si toho všimla a začala sa chichotať. Vidieť Raizena bledého a vystrašeného nebolo tak časté ale vždy, keď sa tak stalo vyzeral Raizen strašne vtipne. ,,Neboj sa, nadýchni sa a upokoj sa.” povedala výsmešným tónom a postrčila ho. Raizen urobil pár tackavých krokov. Yuki schmatla Iggyho a stratila sa s ním v dave. ,,Ách do riti vedel som, že mám zdrhnúť…” mrmlal si popod nos a vykročil vpred. Prechádzal sálou a cestou mu každý gratuloval, až kým sa konečne nedostal ku schodíkom vedúcim na plošinu, kde na kreslách sedeli jeho matka a otec. Hrdlo sa mu stiahlo a len horko ťažko prehltol slinu, ktorá mu uviazla v krku. ,,Volal si ma otec?” povedal s mierne roztraseným hlasom. ,,Raizen! Kde si do čerta?!” V sále opäť zavládlo ticho. ,,Niečo som mal na práci” odvetil ale tentoraz s jeho obvyklým chladným tónom. ,,Určite to muselo byť niečo dôležité, keď si sa vykašľal na svoje povinnosti!” Raizen na to nič nepovedal, iba tam tak stál a premeriaval si otca. Mal na sebe biele nohavice, ktorých obrysy boli zvýraznené zlatými pásmi. Rovnakého motívu mal aj hrubý kabát dosť široký, aby sa do neho zmestili a jeho sluhovia. Na vnútornej strane bola prišitá čierna kožušina a rôzne zlaté ozdoby sa trblietali na tej vonkajšej. Na krku mal mohutný zlatý náhrdelník so strieborným pentagramom v strede. Jeho čierne vlasy mu držala koruna, v ktorej na čele bol taktiež menší pentagram. ,,Prečo nič nevravíš?! Chcem vedieť, čo si mal také dôležité, že si nemohol prísť!” Raizen otvoril ústa ale predbehla ho jeho matka. ,,Nechcete si to ísť vyriešiť niekde inde?” Raizen  a jeho otec sa pozreli smerom do sály. Všetci hostia sa na nich udivene pozerali a niečo si šomrali. Obidvom prešla kvapka potu po chrbte. ,,Nenechajte sa rušiť, je to len menšie nedorozumenie. Prosím pokračujte a zabávajte sa.” povedal kráľ a začal sa falošne smiať. ,,Otec má pravdu. Len menšie nedorozumenie.” podporil ho Raizen a tiež sa začal smiať. Po chvíli napätia sa hostia opäť začali zhovárať. Raizen si vydýchol a otočil sa smerom k otcovi. Ten prudkým kývnutím hlavy ukázal na balkónik za ním. Raizen to pochopil a vyrazil smerom k balkóniku. Jemný vietor sa mu